Erb obce

Prvá zmienka o obci je z roku 1330, kedy sa hovorí o pustom lese a poli medzi riekami Váh a Orava. Najstaršie nám dochované pečatidlo obce pochádza až z roku 1695. Na tomto pečatidle sú v dolnej časti štítu zobrazené tri ratolesti na vŕšku, nad ktorými sa vznáša otvorená koruna. V pravej časti štítu je zobrazená holubica a v ľavej časti nad korunou je zobrazený mesiac a hviezdička. Popisovaný pečatný znak sa stal predlohou pre dnešný erb obce, ktorého grafickou návrhárkou bola akademická maliarka Dragica Vrteľová. Farebnosť aj podoba obecnej vlajky je odvodená od šľachtického motívu z erbu rodiny Turanskovcov. Rodina bola vlastníkom obce práve podľa dochovaného pečatidla z roku 1695. Korunka v znaku môže symbolizovať, že obec – pozemok bol darovaný kráľom prípadne iným príslušníkom koruny. Polmesiac a hviezda sú symboly, ktoré nám poukazujú na turecké boje. Symbol hviezdy a polmesiaca sa pridával do erbov šľachtických rodín za ich výsady v protitureckých vojnách. Holubica je všeobecne pokladaná za symbol mieru a slobody.

Gotický kostol sv. ducha

Neďaleko klasicistického rímskokatolíckeho kostola sv. Gálla, sa nachádza miesto, tradíciou označované, ako starý kostol. Bývalý románsky Kostol sv. Ducha je dnes rozpoznateľný už len náznakovo. Stavebná činnosť na tomto objekte sa dá rozdeliť do dvoch základných etáp od čoho sa následne odvíja i datovanie stavby. Archeológovia datovali prvú fázu kostola rámcovo do 12. stor. Pri tomto bádaní boli odkryté nekompletné základy kostola orientované pozdĺžne približne v smere západo-východ. V datovaní prvej fázy zohralo rozhodujúcu úlohu odkryté pohrebisko, ktoré sa používalo od poveľkomoravského obdobia až do novoveku. V blízkosti kostola, resp. v jeho interiéri sa našlo 16 hrobov. Odkryté hroby posunuli datovanie prvej stavebnej fázy do 12. storočia. Rozpoznaná druhá stavebná fáza, predstavuje jednoloďový kostol s polygonálnym presbytériom. Súčasťou tejto stavby bola aj sakristia vybudovaná na sever od svätyne.

Hlavná loď kostola bola staticky zabezpečená opornými piliermi. Táto, dodnes čiastočne viditeľná podoba Kostola sv. Ducha, bola po výskume rámcovo datovaná do 14. stor. Kostol sv. Ducha predstavuje vo svojich dvoch stavebných fázach jednu z najstarších sakrálnych pamiatok na území Liptova. S kostolmi v Martinčeku a Ludrovej je jedným z mála dokladov románskej sakrálnej architektúry na území dolného Liptova.

Medené meče

V roku 1864 našli traja roľníci na polceste medzi Komjatnou a vrchom Hrádok nad Jasenovou skutočný praveký poklad. Dva depoty z Komjatnej, ktoré sa odkryli počas druhej polovice 19. storočia obsahovali: 6 sekeriek s uškami, 10 kosákov, náramenné kruhy, čelenky, diadém, ružicovú sponu, fragmetny kotlíkov a tri bronzové meče. Celkovo sa v Komjatnej našlo 65 celých predmetov a ich zlomkov. Medzi nimi aj tri bronzové meče liptovského typu. Názov mečov „liptovského typu“ zaviedol do literatúry ako prvý J. Eisner v roku 1933. Meče boli charakteristické liatou rukoväťou, na ktorú sa sústreďovala výzdoba. Rukoväť bola zakončená kotúčom a mala driek eliptického prierezu s tromi reliéfnymi obvodovými rebrami. Tieto meče boli časté najmä v depotoch v  Komjatnej, Martinčeku a Sliačoch, podľa čoho dostali pomenovanie – liptovské.